„Vašu budúcnosť vytvára to, čo robíte dnes, nie to, čo budete robiť zajtra.“

— Robert Kiyosaki americký autor publikácií o financiách, investor 1947
 

  Príbeh o podnikateľovi

Jeden úspešný podnikateľ zostarol a chcel svoju firmu zanechať v čo najlepších rukách. Nevedel, koho zo svojich podriadených si má vybrať ako svojho nástupcu, a tak sa rozhodol pre jedno netradičné riešenie.

Zavolal si do kancelárie všetkých potenciálnych šéfov jeho firmy a povedal:

“Nastal čas, aby som vybral nového riaditeľa svojej firmy. Rozhodol som sa pre jedného z vás.“ Všetci zostali veľmi prekvapení. Podnikateľ im na to vysvetlil, čo od nich očakáva a čo rozhodne, ktorý z nich to bude:

„Každému jednému z vás dám jedno semienko. Jedno veľmi dôležité semienko. Chcem, aby ste ho zasadili a starali sa oň po celý nasledujúci rok. Po roku porovnám všetky vaše rastlinky, ktoré z neho vzišli a rozhodnem, ktorý z vás bude mojím nástupcom.”

Tak ako ostatní, aj muž menom Jim dostal takéto semienko. Prišiel domov, a celý nadšený porozprával svojej žene príbeh o jeho šéfovi a úlohe, ktorú dostal. Ihneď semienko nasadili a urobili všetko potrebné, aby rastlinka vyrástla. Jim  poctivo semienko polieval každý jeden deň a čakal, kedy začne rásť. Kontroloval semienko každý deň, nič sa však nedialo. Tri týždne, štyri týždne, päť týždňov prešlo a stále nič. Jim bol strašne sklamaný. Mal pocit, že totálne zlyhal. Prešlo šesť mesiacov a u Jima sa doma nič nezmenilo. Pochopil, že z tohto semienka už viac nič nevyrastie.

Jimovi kolegovia v práci nadšene rozprávali o čarovných a rozmanitých rastlinkách, ktoré im začali doma v kvetináčoch rásť. No Jim nemohol v práci povedať nič. Pokračoval však v jeho polievaní a hnojení, či predsa len aj jeho semienko ešte nevyrastie.

Konečne prešiel rok. Šéf firmy, si dal zvolať všetkých vedúcich pracovníkov, aby zistil, ako sa im darilo. Jim povedal svojej žene, že sa prepadne od hanby, ak by mal ísť medzi všetkých kolegov s prázdnym kvetináčom. Jeho žena ho však povzbudila a povedala, aby zostal čestným a jednoducho mu povedal, čo sa stalo. Jim sa cítil hrozne, bol to asi jeho najhorší moment v živote, ale urobil, ako mu jeho žena poradila: Vzal prázdny kvetináč do práce.

Keď prišiel do zasadačky, bol uchvátený rozmanitými rastlinami, aké kolegom v kvetináčoch vyrástli. Boli krásne – rôznych tvarov a veľkostí.

Jim položil svoj kvetináč na zem a mnoho z jeho kolegov sa mu smialo, len zopár z nich im ho bolo ľúto. Riaditeľ prišiel do miestnosti a pozdravil všetkých. Jim sa snažil byť nenápadný a zostal vzadu. Povedal: “Krása. Dopestovali ste nádherné rastlinky. Teraz z vás vyberiem jedného, ktorý sa stane mojím nástupcom.” Zrazu si všimol Jima, ktorý stál vyplašene vzadu s prázdnym kvetináčom a nechal si ho zavolať.

Jim zostal zhrozený. “Bože, teraz zistí, že som zlyhal. Určite prídem o prácu,” pomyslel si. Riaditeľ nechal všetkých posadiť okrem Jima a zvolal:

“Predstavujem Vám vášho nového riaditeľa. Jeho meno je Jim!”

Jim zostal v šoku. Nemohol tomu uveriť. Veď semienko nedokázal ani naklíčiť. “Čože? Ako môže byť on nový šéf?” Pýtali sa ostatní.

Podnikateľ len spokojne odpovedal: “Pred rokom, v tento deň som vám dal všetkým semienka, ktoré ste mali zasiať, polievať ich a dnes ste mi ich mali priniesť. Lenže všetkým som dal  uvarené semienka. Boli mŕtve. Nebolo možné, aby sa ujali. Všetci ste mi doniesli zdravé a krásne rastlinky. Keď ste  zistili, že sa vám semienko neujalo, vymenili ste ho za dobré. Všetci, okrem Jima. Jim ukázal svoju čestnosť, odvahu a vytrvalosť, práve preto ho menujem za nového riaditeľa mojej firmy.”

„Prestaň už hovoriť o tom, aký asi má byť dobrý človek: radšej ním buď.“

— Marcus Aurelius vládca starovekého Ríma 121 - 180


Smola ? či štastie ?

Pred mnohými rokmi žil jeden starý farmár, ktorý mal jediného syna a starého koňa. Jedného dňa sa však kôň dostal z ohrady a utiekol do hôr.


„Čože? Ušiel ti kôň?“ pýtali sa susedia. „To je ale smola!"

„Smola alebo šťastie? Ktohovie.“ Odvetil starý muž.

O týždeň neskôr sa kôň vrátil do ohrady, aby sa napil a nejedol. A priviedol so sebou aj stádo dvanástich divokých koní. Farmárov syn to uvidel a rýchlo utekal zavrieť ohradu.

 

Keď sa to susedia dopočuli, nemohli tomu uveriť. Okamžite svojmu susedovi gratulovali: „Trinásť koni?! To je neuveriteľné! Ty máš ale šťastie!“ Ale starý farmár len opäť zopakoval: „Šťastie alebo smola? To nikdy neviete.“

 

O niekoľko dní na to sa farmárov syn rozhodol, že divoké kone skrotí a pokúsil sa osedlať jedného z nich. Ako však vysadal na jeho chrbát, kôň ho nešťastne zhodil. Mladý farmár  spadol a zlomil si  nohu.

Ešte v ten večer sa susedia ponáhľali k farmárovi, aby ho poľutovali a povedali mu: „To je ale obrovská smola!“ Ale múdry starček znova len povedal: „Smola či šťastie? Ktovie?“

A mal pravdu. O niekoľko dní všetkých mladých zdravých mužov odviedli bojovať vo vojne. Z nej sa už mnohí k svojim rodinám nevrátili. Farmárov syn sa vďaka svojej zlomenej nohe zachránil a zostal so svojím otcom. Bola to teda smola alebo šťastie? Ktovie.

Ponaučenie:


Denne sa mnohí zamýšľame nad tým, aké má niekto iný, koho dobre poznáme alebo ten koho sme videli len kdesi v médiách, šťastie. Máme pocit, že má viac peňazí, má krajšiu partnerku alebo sa narodil s vyšším IQ, a preto je jeho život iste ľahší. Ale je to skutočné šťastie? To nikto z nás naozaj nevie.